1. 3. 2009

Šrotovné - čo je vidieť a čo nie je vidieť

.
Aktuálne príspevky hľadajte na doméne econoir.sk
Zdá sa, že vlády objavili konečne liek na krízu - šrotovné! Vyzerá to tak jednoducho - podporíme ľudí, aby zahodili starú vec a kúpili si novú. Náklady nám vlastne zaplatí daň z novozakúpeného výrobku, takže štátny rozpočet to nič nestojí.
Len škoda, že jednoduché riešenia neexistujú, obzvlášť keď ich ponúka štát.

- opatrenie prospeje úzkej skupine občanov, ktorá má ochotu a prostriedky kúpiť si nové auto. Väčšina embéčok a favoritov ostane ďalej v garážach, pretože ich majitelia ťažko budú mať 5-7000€ poruke na nákup nového auta.

-je zaujímavé, že politici, ktorí tvrdia, že zníženie daní v čase krízy nepomôže, podporujú šrotovné. Pritom sa prakticky jedná o zníženie DPH z automobilov, kedže to, čo človek zaplatí na DPH sa mu +- vráti v šrotovnom. Veľká časť ľudí, ktorá zažiada o šrotovné, si v priebehu roku aj tak plánovala kúpiť automobil (ak ste to nemali v plán pre najbližšie roky, motivácia 1500-2000€ nebude až taká obrovská, aby ste zmenili názor) - teda rozpočet príde o príjmy.

- to najdôležitejšie na záver. Šrotovné predstavuje umelé preskupenie spotreby. Ľudia, ktorí sa rozhodnú kúpiť auto kvôli šrotovnému, by svoje eurá nezašili do podušky (obzvlášť pri financovaní lízingom), ale minuli by ich inak. Teda týchto niekoľko tisíc eur nie je vytvorených zo vzduchu, alebo vytiahnutých z kredenca, ako sa to snažia prezentovať niektorí politici - prídu o ne desiatky iných firiem a spoločností, ktoré svoju prácu robili dobre a ich produkty sú medzi ľuďmi žiadanejšie ako autá.
Nehovoriac ot tom, že príde k umelému obnoveniu kapitálu - autá, ktoré budú zošrotované, by často mohli slúžiť veci ďalej a obnovená mohla byť iná časť rodinného kapitálu, napríklad kuchyňa - ak by to záležalo na rozhodnutiu jednotlivca. Vláda však rozhodla, že potrebné je obnovovať autá.

Ak je riešenie krízy také jednoduché, prečo sa do toho neoprieť poriadne? Prečo nedať šrotovné na domy a pomôcť stavebnému priemyslu? Ak zbúrate aspoň 50 rokov starý dom, dostanete 25000€. Alebo textilnému priemyslu? Ak zošrotujete ponožky aspoň s jednou dierou, dostanete 1€. A tak môžeme pokračovať a postupne búrať všetko - veď nám to dá prácu, nie?
Alebo by bolo jendoduchšie znížiť dane?

Tento "novátorský" prístup dnešných vlád popísal a veľmi pekne vysvetlil v 19.storočí už Frederic Bastiat vo svojej skvelej knihe Čo je vidieť a čo nie je vidieť (volne dostupné!).


I. Rozbité okno
Byli jste svědky řádéní správného občana Dobrodéje Sedláčka, když jeho nezvedený syn vyrazil okenní tabuli? Pokud jste byli u tohoto spektakulárního výjevu, byli byste pak též mohli konstatovat, že všichni přihlížející i kdyby jich bylo třicet poskytli, jak se zdá, nešťastnému majiteli tuto jednostejnou útéchu: Všechno zlé je k nìčemu dobré. Takové nehody podporují prùmysl. Každý se musí néjak živit. Co by dělali sklenáři, kdyby nikdy nikdo nerozbil žádné okno?

Tato soustrastná formulka obsahuje celou určitou teorii, kterou je dobré přistihnout flagrante delicto v tomto zcela jednoduchém případě, jelikož je to přesnì tatáž teorie, která naneštěstí ovládá většinu našich ekonomických institucí. Dejme tomu, že je třeba vydat 6 frankù, aby se napravila škoda. Pokud by nìkdo chtìl říci, že tato nehoda je poskytne sklenářskému prùmyslu a že tedy v rozsahu hodnoty šesti frankù se tomuto prùmyslu dostane podpory, tak má mùj souhlas. Nemám nižádnou námitku a uznávám, že se usuzuje správně. Přijde sklenář, vykoná svoji práci, dostane 6 frankù, bude si mnout ruce a v duchu bude blahořečit onomu enfant
terrible. To je to, co je vidět. Jestliže však jak se velmi èasto stává cestou dedukce dospějete k závěru, že je dobré rozbíjet okna, že se tím napomáhá oběhu peněz, že z toho rezultuje podpora prùmyslu obecně, pak je mojí povinností volat: Zadržte, vaše teorie uvízla na tom, co je vidět, a nebere v úvahu to, co vidět není!
Zde není vidět to,že náš občan protože utratil 6 frankù za jednu vìc nemùže již vydat tuto sumu na jinou věc; není vidìt, že kdyby nemusel dát spravit okno, dal by si spravit např. sešlapané střevíce, nebo by si přikoupil další knihu do své knihovny. Byl by zkrátka upotřebil těch 6 frankù na nìco jiného, což ovšem již nemùže učinit. Uvažujme tedy o prùmyslu obecně.
Bylo rozbito okno, sklenářský prùmysl získává 6 frankù; to je to, co je vidět.
Kdyby okenní tabule nebyla rozbita, byla by 6 frankù získala živnost obuvnická (nebo nějjaká jiná); to je to, co vidìt není. A kdybychom vzali v úvahu to, co vidět není, poněvadž je to faktor
negativní, a stejně tak to, co vidět je, ponìvadž je to faktor pozitivní, porozuměli bychom, že zde neplyne žádný prospěch ani pro prùmysl obecně, ani pro celek národní práce z hlediska zaměstnanosti, ař již se okenní tabule roztloukají nebo nikoliv.
Všimněme si však nyní Dobroděje Sedláčka.
V rámci první hypotézy, totiž pokud se okno rozbije, vydá 6 frankù a nemá o nic víc a o nic ménì, než mìl dřív, má užtek z okenní tabule. V rámci druhé hypotézy, tedy pokud by nedošlo k nehodě, vydal by 6 frankù na střevíce a měl by užitek jak z páru bot, tak i z okenní tabule.
Nuže, jelikož Dobrodìj Sedláček je členem společnosti, je nutné dospìt k závěru, že společnost jako celek ve své celkové bilanci vynaložené práce a získaného užitku přišla o hodnotu rozbité okenní tabule.
Jestliže provedeme generalizaci, plyne z toho tento neočekávaný závěr: Společnost ztrácí hodnotu zbytečně zničených předmětù, jakož i následující aforismus, při kterém ochranářùm vstávají hrùzou vlasy na hlavě: Rozbíjení, ničení a rozhazování není stimulací celkové zamìstnanosti. Lze jej vyjádřit také stručněji: Destrukce nepřináší zisk.

27 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

jj, ako som predchvilou pisal. ovela jednoduchsie a "ucinnejsie" bude srotovat tie auta (aj vsetko ostatne) priamo na vyrobnej linke ;)

Oikos Nomos povedal(a)...

raz som cital akusi knihu, kde bola popisana tovaren, v ktorej dokola bezal pas na ktorom skladali a zase rozkladali televizory (tusim to bol mnackov sudruh munchhausen, ale nie som isty...)
zaujimave pritom je, ze tento nezmysel dokazu tak krasne zaonacit, ze vacsina ludi je nim nadsena...

Anonymný povedal(a)...

dávno som nevidel správy a neviem ako politici prezentujú túto vyhlášku, v prípade, že ho popularizujú ako "liek na krízu", s vašim článkom súhlasím, ale ja "šrotovné" považujem skôr za jeden z tzv. zelených zákonov. Ľudí má podporiť v kúpe novších modelov a likvidovania vrakov, ktoré sú nebezpečné tak pre nich, ako pre životné prostredie.

Anonymný povedal(a)...

"... likvidovania vrakov, ktoré sú nebezpečné tak pre nich, ako pre životné prostredie."

Tak prečo nezakážu cigarety, automaty a pod., ktoré sú tiež nebezpečné pre ľudí?

Anonymný povedal(a)...

autor asi nie uplne pochopil ocom je kriza :)

Kriza je otom, ze ludia setria ... boja sa nakupovat atd tym je kriza prehlbovana znizuje sa spotreba a tym padom aj vyroba nema komu predavat.... Takze reci tipu "o tie peniaze pride iny premiesyl ktory si roby svoje veci dobre" je nezmysel.

Embecky atd, ano majtel nema na nove 5-7tis. auto, ale ani majtelovili stareho auta (napr ford) ktore ma hodnotu 4 tis a che kupit nove auto sa neoplati ho dat do srotu ...
Takze majtel embecky moze urobyt dohodu s majtelom fordu ze on kupi od neho ten ford za 2.5 + mu da tu embecku sktorej dostane 1.5k na srotovnom...
A hura obydvaja majtelia su spokojny Embeckar ma Forda za 2.5k ojazdeneho a majtel forda ho konecne predal (co urcite v obdoby krizi nieje jednoduche) a moze kupit nove auto ;-)

Preco podpora automobilov, lebo je to nas najvacsi zdroj .... nie len priami ale aj nepriami. Sam autor spomina textil, ale prekoho robia ten textil aj pre auta ;-)
Buranie domov? lol ved stavebne fabriky su podporena stavbou dialnic ;-). Nie vsade to musi bit rovnaka sposob podpori ....

Pomocky, Skoly ? Eurofondy... polnohospodarstvo atd ... dodatacie ....

Takto sa da pokracovat az do nekonecna ... Ano zrusit vsetko a znizit dane je aj moj nazor, ale imho ked to nejde (s politicky dovod) tak to nejde.

Oikos Nomos povedal(a)...

ludia setria...no a? podniky musia byt schopne operovat s existujucim dopytom. ako ked nie je dopyt, tak ho umelo vytvorime? ano, toto je keynesiansky pristp, ale ja s nim nesuhlasim. ludia sa individualne rozhoduju, co si kupia a co nie, stat by ich v tom nemal usmernovat. ked sa automobilky rozhodnu, ze vyroba bude nie 300000 kusov na fabriku, ale 600000, tak co - zdvojnasobime srotovne? kolko kusov je ta "spravna" spotreba? a preco sa zameriavame na automobilky, ktore jednoducho nie su schopne predat svoj produkt? automobliky vo svete jednoducho tvrdo prepiskly svoje kapacity - pokial im trh za tento preslap neda facku (alebo komukolvek inemu), tak sa taketo krizy budu opakovat donekonecna (no, oni sa budu opakovat, lebo je mi jasne ze policke garnitury ich budu dotovat az do konca vekov :))

slovensku to pomoze len minimalne, via ako 90% odbytu tvori export, tych par tisic aut ktore sa tak predaju, to je tak jeden pracovny tyzden. naviac moj nazor je, ze to motivujue len zlomok ludi, ktori by si inak auto nekupili - vacvsina si ho planovala kupit aj bez srotovneho

k tym embeckam - nepoznam navrh detailne, ale dovolim si tvrdit, ze bude obsahovat podmienku nescudzitelnosti po urcity cas, teda ze to nove auto nebudes moct predat. takze skodovice a lady ostanu (to je aj odpoved pre predosleho anonyma, co sa zamyslal nad ekologiou)

Anonymný povedal(a)...

1. Vsetky pristupi Kenesianky, atd su robene na dlhe obdobie .. kriza je kratkodoba. tzv fabriky uz stoja a my musime prekonat rozbehnut ekonomiky behom kratkych dob.

Takze ak sa fabrika rozhodne vyrabat 600000 (zdvojnasobnit svoju produkciu) tak uz je asi po krize a nema zmysel sa bavit o protikrizovych opatreniach....

"tvrdo prepiskly" - to urobyl aj financni trh a mozez ho nechat len tak skrachovat ???
Obcas si treba uvedomit aj to co je horsie ;-).


Suhlas 90% odbitu je export - a preto mi ako exporteri musime ist prikaldom ;-), tzv ak chceme aby nemci, francuzi atd nakupovali viac aut (npr. vdaka srotovnemu) tak mi musime ako 1. podporit kupu aut, lebo prenas je to minimalne zatazenie rozpoctu a mozme potom v EU hulak ved mi to uz mame a pridaj te sa aj vy ...

"nescudzitelnosti" on nepredava to nove auto predava sa ta stara MB-cka tomu co si kupuje nove auto a ten co si kupuje nove auto predava stareho forda majtelovi MBcky ;-) (nove auto nemeni majtela)

Celkovo sa mi zda ze malo rozlysujes proti krizove opatrenia a trvaly rozvoj ekonomiky ... v dobe krize treba urobyt aj opatrenia ktore idu proti trvalemu rozvoju ekonomiky a srotovne je jedno stakych opatreni.

Anonymný povedal(a)...

Ano, nove auto sa tusim nebude moct predat nejaky cas. Ale bude tam podmienka, ze auto na srot si musel vlastnit nejaky dlhsi cas pres srotovanim? O tom totiz pise ten s Fordom a Embeckou. Co sa tyka spotreby a skla v pribehu. Za 6 frankov si nakoniec sklar nieco kupi. Proste sa presunie kapital na niekoho ineho. Inak sporenie sposobi docasne znizenie spotreby, ale pri nahonobeni urcitych uspor by ludia mali zacat zasa minat, lebo pre normalnych ludi nema zmysel sporit donekonecna.
Inak rad citam Tvoje blogy. Pacia sa mi :-)

Oikos Nomos povedal(a)...

1. no to je omyl, keynesiansky pristup je kratkodoby! (keynes je autorom vyroku "v dlhom obdobi budeme vsetci mrtvi") - ano ja uznavam ze toto opatrenie moze kratkodobo pomoct, ale prirovnal by som to k alkoholizmu - ked si vypijes, je ti chvilu fajn, ale potom pride strasny abstak a musis si dat znova. jediny sposob ako to prekonat, je vydrzat chvilu ten abstak...
s tymi 600000 som to myslel tak - kto rozhodol, ze dnesna vyroba aut je idealna? podla mna sa proste na svete tych aut vyraba prilis vela. problemy ake ma GM napr. su dlhorocne, ziadne srotovne alebo buy america to nevyriesi, cim skor sa tieto spolocnosti pretransformuju na nieco zmyslyplne, tym lepsie
to stare auto si musil vlastnit uz v roku 2008, takze smola, taketo ofajce nebudu mozne (no, ak nemas kamaratov na spravnych miestach, ze - ossobne si myslim ze srotovat sa na slovensku budu hlavne technicaky :))
to je vec nazoru dvoch prudov, ktore sa biju snad uz od pocatku vekov - jedni tvrdia, ze krizy su prirodzene a stat moze/musi zasiahnut, aby tieto cykly vyhladil. druha skupina si mysli, ze krizy su prave dosledok takychto "lubivych" opatreni zo strany statu, resp. ze stat nema ziadnu moc nieco s krizou realne urobit. ja osobne zastavam druhy nazor
to je vsak pohlad ekonoma. uznavam, ze este mozme prihodit pohlad socialny, psychologicky, moralny, eticky a neviem aky a tym tieto zasahy opravnit.

Roman: ano, ale kto rozhoduje aky je optimalny mix spotreby a uspor? momentalne je to CB a vlada - a nezda sa mi ze byt to zvladala nejak dobre. nemozes len investovat a nesporit (ako sa dialo po minule roky)
okno - ano kupi, ale spolocensky vysledok je takyto A:ma okno B:ma 6f. ak by sa okno nerozbilo, vysledok by bol takyto A:ma okno + topanky C(obuvnik):ma 6f
dakujem za podporu :)

Anonymný povedal(a)...

Suhlasim s nazorom, ze srotovne najviac vyuziju ludia, ktori by si aj tak to auto kupili. Ale s tym sklom nesuhlasim uplne. :) Jasne, ze nicit len aby bola spotreba je blbost. Ale napr. sklar B tiez potrebuje topanky od obuvnika C. Da rozbit okno A-cku, aby mal kseft. A bude nespokojny, lebo mu nezostalo na topanky, ale B aj C su spokojny. Akurat B si kupi lacnejsie topanky, lebo z tych 6 frankov musel cosi minut na suroviny. Cize este podporil nejaku osobu D. Ine by bolo ak by si vsetci vsetko navzajom nicili. Kym sa peniaze tocia vymenou za realne tovary, tak to OK. Ale co ak si niekto kupi akcie. Akcie stupnu na 3 nasobok a on sa preukaze majetkom vo forme akcii banke, pri ziadosti o uver. Banka mu pozicia sumu ekvivaletnu hodnote akcii a riziku. Akcie klesnu na desatinu, dlznik nema na splatky uveru, banke akcie nepomozu. Banka prehrala peniaze vkladatelov.Tu je podla mna zdroj problemov. Vysoko nestabilny fiktivny majetok ocenovany ako realny a stabilny. Hmm, ale zacina sa mi to podobat tomu rozbijaniu okien... Akurat vo velkom... Do kelu aj s teoriami :-)

Oikos Nomos povedal(a)...

roman: niekto z rozbiteho okna ma urcite zisk, ide o to, ze to rozbite okno bude stale znamenat minusovu polozku pri celospolocenskom hodnoteni

co sa tyka "realnych tovarov" je tu problem - co je realny tovar_? akcia predstavuje urcite percento majetku, pod 1 akciou VW si mozes kludne predstavit 8 tehiel+2 skridle, bublina sa zdaleka netyka len akcii (ved aj tato zacala ako realitna bublina - a dom je hadam dost realny) vid clanky o tulipnovej krize a o spekulacnej cene

vsetko to co sa preda na trhu je "realne". burzy mozu byt osemetne v tom, ze v informacnej dobe su perfektne pripojene, obchody prebiehaju bleskovo a ma na ne pristup prakticky kazdy. v dobrych casoch je to vyhoda, v zlych nevyhoda

Peter povedal(a)...

Myslim, ze je jasne, ze ked rozbijeme okno, dochadza k ochudobneniu celej ekonomiky. Napriklad aj preto, ze tazba kremika, energetickych zdrojov a inych surovin, potrebnych na vyrobu okna, nieco stoji a ako kazdy statok, aj tieto su obmedzene zdroje. Preto v konecnom dosledku mierne stupne cena skla pre vsetkych. Kto neveri, nech si predstavi, co by sa udialo s cenami skla pri rozbiti vsetkych okien, pripadne polovice okien sveta. Nuz a toto je to iste, len v mensom. Este inak - namiesto toho, aby 10 ludia vynachadzali ziarovku, idu kopat kremicitu hlinu na sklo, lebo zarobia rovnako :)

Zaujimave na "srotovnom" je aj to, ze ho zavadza "socialna" vlada. V konecnom dosledku to vlastne znamena subvenciu tovaru, ktory si kupia len bohatsi (stredna vrstva), z dani aj chudobnejsich. Naviac, takto sa dviha trhova cena starych aut. Pretoze namiesto toho, aby niekto predal staru skodovku za 400€, da ju do srotu za 2000€. Pritom 400€ je suma, za ktoru najviac je schopny si kupit auto robotnik, ktory dochadza 30 km do prace a deli sa o naklady s 3 kolegami. Cize prave tovar, ktory kupuju hlavne chudobni (stare ojazdene auta) sa vytraca z trhu, ergo potom musi rast jeho cena...

Oikos Nomos povedal(a)...

no to je zaujimavy postreh, ono sa vela tych aut asi nezosrotuje, ale moze to troska pomiesta karty s robotnickymi autami ako su rozne escorty a 405ky a neviem co...

Anonymný povedal(a)...

mnohí však zabúdajú na jednu dôležitú vec:

dont underestimate the power of force

Oikos Nomos povedal(a)...

taku chybu si hadam nikto nedovoli! Co sa glaxia este nepoucila?!

Anonymný povedal(a)...

Oikos, Peter: Vdaka za poucenie ohladom sklarskeho problemu:) Suhlasim. A dosiel som, aj k tomu, ze bubliny sa budu opakovat, ak bude volna tvorba cien. Proste ludia su viac, ci menej chamtivy. Len by tu chamtivost nemali podporovat aj banky. Uvery by sa nemali davat na 100% ceny. Ked nieco chces, pomozeme Ti, ale musis mat aspon 30% ceny. Co sa tyka srotovneho udvidme ako dlho to udrdzi nadvyrobu aut. Ale myslim, ze ked to zaviedli Nemci je zo zahranicnopolitickeho hladiska vhodne zaviest to aj u nas. Nemci, ci Francuzi sa nemozu hnevat, ze sa u nich sa za ich podporu kupuju auta vyrobene u nas. Ked u nas sa budu kupovat auta napr. z Francuzska.
Je mozne, ze realne sa to srotovne vyuzije len velmi malo. Ale som zvedavy na celkovy vysledok tohto experimentu. Moze to byt velmi poucne.

Unknown povedal(a)...

otazka znie. auto, ktore ja dam zosrotovat, musi byt do 31.12.2008 na mojom mene alebo staci ak bolo evidovane v SR a ja si ho kupim zajtra? alebo ako to je vlastne? pozna niekto tento zakon, resp. kde ho najdem?

vdaka

Miki

Oikos Nomos povedal(a)...

roman - ja nevidim problem v tom, ze sa banka "pomyli" a da uver niekomu, kto ho nedokaze splatit. to sa moze stat, to je riziko ich podnikania. ale nesmie sa to stat systemovou chybou. a systemovou chubou sa to stalo podla mna z 2 (prepojenych) dovodov - tvorba uverov je pokrivena CB a jej momentalnou naladou, ci budu urokove miery nizke alebo vysoke 2.banky dobre vedia, ze stat im nedovoli padnut (dnes, ked uz nemame ziadne mini devinbanky) a ich averzia k riziku je o dost nizsia...

mikulas - nie som isty ci je to uz zakon, kazdopadne na 99,9% si dovolim tvrdit ze si ho musel vlastnit pred r2009. keby nie, tak by ceny ojazdenych aut aj tak hned vyskocili niekam k 2000e a srotovne by nemalo zmysel uz ozaj ziadny

Anonymný povedal(a)...

mikulas - to je ta spravna otazka.... zatial bolo pisane iba ze musi byt v evidencii najneskor k 31.12. a nic o tom ze si musel byt vtedy aj jeho majitel.....

Anonymný povedal(a)...

Oikos: Iba kratko k uverom. Ak banka neda celych 100% z ceny tovaru ale len napr. 70, ako uver, nuti cloveka cosi si nasporit a lepsie rozmysliet, ci to skutocne chce. Ak banka da 100% na dom, potom ceny domov aj vdaka lahkemu uverovaniu a prilisnemu optimizmu dlznikov ohladom prijmov mozu rast. Banky ratali s trhovou a rastucou cenou a preto sa podielali na bubline. V ostatnom s Tebou suhlasim. Ale nedavat menej ako napr. 80% uvery zo zalozenej veci sa mne zda ako systemove riesenie na predchazdanie privelkym bublinam.

Anonymný povedal(a)...

Blby preklep...
"Ale davat menej ako napr. 70-80%..."

Oikos Nomos povedal(a)...

roman:
ja s tym v podstate suhlasim, len s odatkom, ze by to mali rozhodnut banky same, aky uver poskytnu - ALE musia byt vystavene rizku, nie ze stat ich zachrani ked to pokaslu
inak,tie 105% hypoteky a pod. bol siroko podporovane statom, pretoze sluzili najma chudobnejsej casti (a ich volicskym hlasom) F.M. a F.M. boli polostatne institucie, komercne banky salen chopili toho, do coho ich stat ponukal...

Anonymný povedal(a)...

Ludia v krizovom obdobi sa snazia obmedzit vydavky, cize setria kde sa da ako sa len da. Dnes ked je nadbytok tovaru ale nedostok penazi, je tento sposob, ktory si vlada zvolila jedna z moznosti ako lahsie dostat od ludi peniaze. Nakolko slovensky automobilovy park je uz dost zastaraly (aspon v porovnani s europskym standartom), je podpora vlady formou srotovneho dobra moznost pre jeho modernizaciu, pokial sa rozumne vyuzije. A ze ludia tieto peniaze na nieco ine vydaju nie je tiez zarucene. Takze nesmie sa to prahanat a vidiet v tom nejaky zazrak/zachranu pre chore ekonomiky, ale ani odsudzovat tento pokus pre zlepsenie danej situacie, v ktorej sa v sucasny financny svet nachadza.

Oikos Nomos povedal(a)...

chapem tento nazor, ale nedokazem sa s nim stotoznit. vlada na zaklade svojej vnutornej uvahy a tvaru kavoveho sedimentu ukazala na (malu) skupinu obcanov a povedala "vam dam vyhodu"

Anonymný povedal(a)...

ja len doplním, že logika typu: "Na Slovensku je starý vozový park a šrotovné aj tomuto pomôže" je pomýlená. Na Slovensku je taký vozový park na aký máme, rovnako je tu taký stav bytového fondu, životného prostredia, kvalita ciest atď. atď. na aké máme. 6iadne šrotovné v tomto žiaden zázrak neurobí a príklad s rozbitým sklom je v tomto ohľade veľmi dobrý. Dnes, keď sa už 1. vlna šrotovného prevalila a čo nevidieť skončí aj tá druhá je bilancia celkom jasná. Máme tu ahruba o 50 tisíc menej starých áut, z ktorých ešte dobré 2/3 mohli spokojne svojim majiteľom slúžiť. Za ich likvidáciu štát zaplatil cca 2 miliardy SKK. Tis ú jednoducho fuč a dokonca ešte vic fuč ako by bolo keby sa toľko nešrotovalo, pretože šrotoviská majú ešte aj problém predať ten separovaný šrot. Takisto je fuč zhruba 4-násobná suma úspor obyvateľstva (prípadne úverových zdrojov z bánk), za ktoré nakúpilôi autá nové. Ach áno, sú tu tie nové autá, ale peniaze za ne sa rozkotúľali po svete - zhoršili platobnú bilanciu SK. Peniaze, ktoré ľudia minuli za autá či už nasporené, alebo tie z úverov už ľudia za nič iné neminú - buď budú znova šetriť alebo splácať úver. Výsledok - ekonomika je chudobnejšia o šrotovné a ešte dokonca vďaka negatívnej platobnej bilancii viac voči svetu zadĺžená.

Oikos Nomos povedal(a)...

niet co dodat...

Anonymný povedal(a)...

Ano, asi tak to je