Zemetrasenia a následne vlny cunami poznačujú celé Japonsko. Po katastrofách sa opakovane vyskytne viacero problémov s nedostatkom potravín.

Shigeharu Shimamura, farmár ktorý sa orientoval na interiérové pestovanie rastlín, sa rozhodol podniknúť zaujímavé kroky.

Jeho spoločnosť je schopná vypestovať až 10 000 hlavičiek šalátu denne. To, čo robí vnútorné farmy pozoruhodnými, je úspora energie, ktorá je až 40 percent. Ešte úspornejšia je spotreba vody a to až neuveriteľných 99 percent.

Úspech tejto farmy je hlavne v starostlivom ovládaní teploty, vlhkosti a hlavne zvládnutou manipuláciou denných a nočných cyklov rastlín.

Jednou z hlavných prekážok, aby sa vnútorné poľnohospodárstvo stalo nákladovo efektívnym, je osvetlenie. Spoločnosť General Electric (GE), hovorí, že "továrne na výrobu rastlín zvyčajne používajú žiarivky na umelé osvetlenie, ktoré majú nízke počiatočné náklady." Tieto žiarivky však nezvýšili dostatočné výnosy na pokrytie nákladov na energiu.

Potom GE vyvinuli LED diódy, ktoré vytvárajú svetlo vo vlnových dĺžkach prispôsobených rastu rastlín. Zatiaľ, čo sa znížila spotreba elektrickej energie o 40 percent v porovnaní s fluorescenčným osvetlením, zariadenie dokázalo zvýšiť výnosy úrody až o 50 percent.

Spoločnosť General Electric (GE) vyrobila špeciálne pre túto továreň 17 500 LED svetiel, ktoré dodávajú rastlinám osvetlenie a zvyšujú ich rýchlosť rastu.

Podľa Shimamury, svetlá svietia pri vlnovej dĺžke, ktorá zvyšuje fotosyntézu. Výsledkom je, že šalát bohatý na živiny dokáže rásť dvakrát a pol násobne rýchlejšie, ako by bolo možné na vonkajšej farme.

Pokiaľ ide o iné plodiny okrem šalátu, Shimamura hovorí : "Verím, že z technického hľadiska dokážeme v továrni vyrábať takmer akýkoľvek druh rastliny. Čo má však najviac ekonomický význam je vyrábať rýchlo rastúce druhy zeleniny, ktoré možno ihneď umiestniť na trh. Preto teraz pestujeme zeleninu, ale v budúcnosti by sme sa chceli zamerať na výrazne širšiu škálu produktov. Nie je to len o zelenine. Závod môže vyrábať napríklad aj liečivé rastliny.“

Vo vonkajších farmách sa stráca veľa vody, keď preniká cez pôdu a vyparuje sa do atmosféry. Uzavretá továreň však umožňuje, aby voda bola zozbieraná a recyklovaná z prostredia, čo vysvetľuje neuveriteľné úspory vody.

Interiérové vnútorné hospodárenie sa často ukazuje v komerčnom meradle ako neuskutočniteľné hlavne pre jeho neefektivitu. Farma Shigeharu Shimamura dokazuje, že vnútorné poľnohospodárstvo je nielen možné, ale aj výnosné. V súčastnosti je farma iba z polovice automatizovaná, pretože rôzne úlohy vrátane zberu hlávkového šalátu sa robia ručne.

V budúcnosti sa predpokladá nasadenie zberových a baliacich robotov, čím sa ešte viac pestovanie zefektívni.

Keďže poľnohospodárstvo má významný vplyv na životné prostredie, vnútorné poľnohospodárstvo ponúka riešenia mnohých súčasných problémov. Mohlo by to vyriešiť premenu pôdy a stratu biotopov, zbytočnú spotrebu vody, eróziu i degradáciu pôdy.