NASA je zodpovedná za civilný vesmírny program, ako aj za letecký a vesmírny výskum. V roku 1968 boli prostredníctvom NASA kontaktovaní profesori George Land a Beth Jarman a požiadaní o vypracovanie testu tvorivosti, ktorý by pomohol vybrať vhodných inovatívnych inžinierov a vedcov.

Test bol obrovským úspechom a fungoval tak dobre, že neskôr sa profesori rozhodli pripraviť test tvorivosti aj pre deti, ktorý bol zameraný na riešenie problémov pomocou nových a inovatívnych nápadov.

Psychológovia sa približujú k definícii géniusa, ktorá tiež zdôrazňuje kreativitu a významné úspechy.

Profesori testovali 1 600 detí vo veku od 4 do 5 rokov a boli ohromení výsledkami. Z celkového počtu 1 600 detí, ktoré absolvovali test, bolo až 98% z nich na úrovni génia. Land a Jarman sa potom rozhodli, že budú merať pokrok detí s odstupom času. Znovu teda testovali rovnaké deti vo veku 10 rokov. V tomto prípade bolo na úrovni génia len 30% detí. Následne testovali deti vo veku 15 rokov a zistili, že na úrovni génia už bolo len 12% detí. Je dôležité poznamenať, že rovnaký test kreativity bol daný 280 000 dospelým (priemerný vek 31 rokov) a úroveň génia dosiahli iba 2% testovaných dospelých.

Z testovania vyplynulo, že spôsob výchovy a kultúra postupne zadusia geniálne tvorivé vlastnosti detí.

Konvergentné myslenie vedie k jedinej správnej odpovedi, alebo spoznaniu najlepšej z rozličných možných odpovedí.

Divergentné myslenie je mnohostranné myslenie, v ktorom sa produkuje viac možností odpovedí alebo riešení, pričom sa odhaľuje alebo utvára niečo nové.

Podľa profesorov, hlavným dôvodom rýchleho znižovania tvorivosti bol fakt, že školy učia deti, aby sa pokúšali používať viac konvergentné myslenie na úkor divergentného. Divergentné myslenie utláčajú aj tam, kde by ho bolo vhodné použiť. Neznamená to, že konvergentné myslenie nemá žiadnu hodnotu. Je dôležité napríklad v matematike. Zvažovať iné možnosti ako 1+1=2 je úplne zbytočné.

Hlavná odlišnosť kreativity ako schopnosti, spočíva v odlišnosti myslenia. To znamená, že jedinec rieši divergentné úlohy, ktoré nemajú jedinú správnu odpoveď na rozdiel od konvergentných úloh (napr. v matematike, fyzike), kde je možné uplatniť len jedno východisko, jeden výsledok, existuje jediná správna odpoveď.

George Land vysvetľuje, že na to, aby si deti uchovali svoju kreativitu aj v budúcnosti, musia používať obidva druhy myslenia všade tam, kde je to možné. Len tak bude ich kreativita a tvorivosť môcť byť naďalej rozvíjaná.

Ak by sme ostali len pri konvergentnom myslení a spoliehali sa na jedno riešenie, nenapadli by mám ďalšie, možno aj ďaleko lepšie riešenia. V tom horšom prípade by sme po prvom neúspechu nezvažovali iné možnosti, ale rovno to vzdali. Prípady s jasným plánom a víziou, ktoré fungujú na prvýkrát, sú však veľkou vzácnosťou.

Ľudia potrebujú myslieť analyticky, mať schopnosť orientovať sa v informáciách a objavovať vlastné riešenia v situáciách, kedy tie naučené nie vždy fungujú.

Keď nám jedno riešenie nefunguje, musíme vyskúšať ďalšie. Inými slovami, je treba použiť divergentné myslenie.